Other languages – Slovak
?Kassák a MADI dnes? – otvorenie, Zsuzsa Dárdai
MADInfo
Írta: Zsuzsa Dárdai
Preklad Jitka Rožňová ? odznelo v Nových Zámkoch v Galérii umenia
22. marca 2003 na vernisái vstavy
?Kassák a MADI dnes?
Carmelo Arden Quin képobjektje
Vážení prítomní!
Srdečne Vás vítam na otváracom podujatí Festivalu ?Kassák a MADI dnes”, tu v Nových Zámkoch, v Kassákovom rodisku.
My umelci, historici umenia, teoretici, umeleckí zberatelia a odborníci pôsobiaci v oblasti umenia sme sem pricestovali lietadlom, autom, loďou, vlakom z rôznych kútov sveta: z Paríža, Nizze, Bruselu, Milána, Mníchova, San Francisca, Bratislavy a Budapešti, aby sme si uctili a poklonili sa pred pamiatkou majstra, ktorý sa narodil pred 115 rokmi, v týchto dňoch ? úplne presne včera. A hoci nás na železničnej stanici nevítala cigánska hudba, aká žila v Kassákových spomienkach, naše diela a myšlienký prijalo s veľkou otvorenosťou mesto i galéria, v ktorej sa stretá minulosť a prítomnosť, Kassákova obrazová architektúra a serigrafie súčasných umelcov MADI.
Dovoľte mi, aby som s veľkou úctou privítala medzi nami Carmela Ardena Quina, zakladajúceho člena MADI, ktorý tiež oslávil svoje narodeniny v týchto dňoch. Dňa 16. marca mal 89 rokov, to znamená, že má toľko rokov, koľko Malevičov suprematizmus, narodil sa v roku 1913. Malevič, Tatlin, Rodčenko, El Lisickij, Mondrian, Van Doesburg, Kassák, Moholy-Nagy, Péri sú velikánmi avantgardy. Umelcami ktorí, obdarení talentom od Boha, postavili v istom úseku histórie, v spoločenskej a individuálnej pasci osudu, Vežu Konštruktivizmu. S umom, srdcom a invenciou, s úmyslom venovať ju každému človeku náhliacemu sa v ústrety budúcnosti. Veža odvtedy stojí, jej navštevovanosť je nepretržitá. V súlade s individuálnou kvalitou tvorcu čerpá z nazhromaždených umeleckých pokladov. Nájdu sa takí, ktorí iba nakuknú a uchopia jednu-dve z tehál ducha, ale tí, ktorí sledujú stopu, tí tu aj žijú. Oni sú súčasní konštruktéri. Umelci MADI, konkrétni umelci, neo-géovia. Oni sú tí, ktorí ďalej skúmajú základné prvky vesmíru v geometrii, lebo sú presvedčení, že tam je nálezisko. Carmelo Arden Quin jednoznačne vyznáva: ?Bez geometrie sa nedá žiť, geometrická je naša Zem, Slnko, okolo ktorého sa točí, dráhy planét… Ale zoberme si náš dom ? posteľ, v ktorej spíme, milujeme sa, stôl, z ktorého jeme, na ktorom píšeme, taniere, na ktorých je jedlo, váza, do ktorej nalievame vodu, kuchynské nástroje každodennej potreby, to všetko sú geometrické tvary. Ešte konkrétnejšie: najúžasnejší orgán, bez ktorého by nemohla vzniknúť naša civilizácia: oko, geometrický tvar, ale zároveň aj objekt MADI, plný pohybu a dynamiky.?
Kassák Lajos
MADI sa formovalo pod vplyvom impresionizmu, kubizmu, fauvizmu, futurizmu, dadaizmu, surrealizmu, ruského suprematizmu a konštruktivizmu a datej v sebe nesie dedičstvo týchto umeleckých hnutí a štýlov. Madisti, aby otvorili cestu k nekonečnosti, odstránili rámy, ktoré ohraničovali diela, vystúpili zo zovretia štvorca, z doktríny pravého uhla a troch základných farieb a využitím polygonálnosti/mnohouholnosti uskutočnili značné dimenzionálne zmeny v geometrickom umení… Lajos Kassák sa v roku 1922, v Manifeste obrazovej architektúry, vyjadril nasledovne: ?Obrazová architektúra sa na nič nepodobá, nič nevyrozpráva, nikde nezačína a nikde nekončí. Jednoducho je.? Carmelo Arden Quin podstatu umenia vysvetľuje na príklade kvetu: ?Čo znamená jeden kvet? Čo zobrazuje? Čo symbolizuje? Nič, jednoucho iba jestvuje. A to je zázrak. A z čoho pozostáva tento zázrak, keď ho otvoríme? Z tvaru? Z farby? Z vône? A čo znamená tvar, vôňa, farba? Nič mimo seba samej. To isté platí aj o geometrickom umení, ktoré tiež existuje samé pre seba. Je tým, čím je.? Ako velikáni ducha vo všeobecnosti, tak ani Kassák si nebudoval ?iba” individuálnu dráhu: bol zároveň básnikom-výtvarníkom, typografom, umeleckým organizátorom, vydavateľom a teoretikom. A v Obrazovej architektúre sformuloval reálnu požiadavku, na základe ktorej sa konštrukcia obrazu musí odraziť od roviny a vstúpiť do reálneho priestoru, hovoriac: ?Obrazová architektúra v skutočnosti nechce byť umiestnená v izbe. Obrazová architektúra chce byť izbou samotnou, chce byt domom, ba čo viac, chce byť tvojím najosobnejším životom.? ?Einstein? výtvarného umenia, Carmelo Arden Quin, je tiež básnikom, teoretikom, výtvarníkom, umeleckým organizátorom v jednej osobe. ?Myslím si, že v človeku pracuje istý kolektívny program a istý individuálny program, takže je potrebné robiť spoločne hnutie i individuálne umenie.?
Ako v Kassákovom obdobi vstúpila umelecká konštrukcia ako základ do šveta architektúry a typografie predmetu a kultúry prostredia, ktoré sa stalo určujúcim znakom XX. storočia tak ?umenie pretvorí nás a my budeme schopní pretvárať naše prostredie. A ako tomu bolo i doteraz ? aj vo virvare súčasného sveta sa práve umenie dostalo najbližie k bodu, z ktorého sa vytvorí nový obraz sveta?. Ani MADI sa nesnaží ?len? o vytvorenie umeleckých diel, obrazových objektov, ale súčasne buduje aj rovnako názornú kultúru predmetu a prostredia, vidno to v publikáciách, v architektonických predstavách ? MADI Muzeálneho mosta ? a poznám aj konkrétny príklad na formovanie prostredia: v parkoch malého francúzskeho mestečka Maubeuge, pri belgickýh hraniciach, dvakrát do roka kvitnú záhony v tvare MADI.
Verim a dúfam, že diela prezentované tu a na nadchádzajúcich výstavách, v sebe nesú odtlačky ducha, sú požehnané umom, srdcom a invenciou ? a aby som citovala myšlienky a slová majstrov ? nestanú sa len súčasťou nášho prostredia, ale aj súčasťou nášho najosobnejšieho života.
Ďakujem za pozornosť.
(MADI art periodical No4)