Other languages – Slovak
„Kassák a MADI dnes” – otvorenie, Zsófia Kiss-Szemán
MADInfo
Írta: Zsófia Kiss-Szemán
Odznelo na otvorení výstavy Komorná a dokumentárna výstava MADI vo výstavných priestoroch Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky
23. marca 2002.
v rámci Medzinárodného umeleckého festivalu ?KASSÁK a MADI dnes?
Bolivar
Vážené dámy, vážení páni,
Dovoľte mi, aby som na začiatku poznamenala, že ? hoci nie som kurátorkou tejto výstavy a moje meno sa neviaže ani s autorskou koncepciou ? som veľmi rada, že úloha, aby som otvorila túto dokumentárnu a komornú výstavu v rámci celého festivalu, pripadla na mňa. Nechcela by som hovoriť o hnutí MADI, o jeho princípoch, manifeste alebo histórii, keďže sa tieto údaje nachádzajú v katalógoch a publikáciách MADI. Radšej by som chcela naznačiť niekoľko myšlienok, ktoré sa vynorili v súvislosti s toutou výstavou tu, vo výstavnej sieni Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky.
Výstava sa pozostáva z dvoch častí: v jednej miestnosti sa nachádza dokumentárna časť, v druhej zas komorná výstava. V prvom rade by sme mali zhrnúť, čo všetko má byť vystavené na ta-kejto výstave dokumentárneho charakteru. Predovšetkým, aspoň náznakovo, majú byť prítomní predchodcovia, aby sme mohli určiť niekoľko hlavných východiskových bodov a aby sme mohli istým spôsobom zaradiť daný jav do dejín umenia ? tu nám predchodcov pripomínajú kópie diel od Lajosa Kassáka a Moholy-Nagya. Okrem toho majú byť prítomné diela žijúcich klasikov, napr. tu v tejto úlohe vystupuje fantazijná ryba Torresa Garciu. A napokon je zvykom vystaviť na dokumentárnej výstave tohto charakteru výber z dejín, z udalostí daného javu, tentokrát hnutia MADI, ktorý nám poskytne viac-menej ucelený pohľad naň. Na tejto výstave vidíme pozbierané najdôležitejšie dokumenty z takmer polstoročných dejín MADI, okamihy, ktoré pripomíname pozvánkami, plagátmi, uverejnenými časopismi, atď. Bez týchto je nemysliteľná ani jedna dokumentárna výstava, a niektoré predmety ? ako napr. fotografie alebo kópia manifestu z roku 1946 ? sa sem zrejme nedostali len kvôli nedostatku miesta. Tieto malé premety, ktoré tak trochu slúžia aj ako relikviáre a ktoré zbierame a prezentujeme, sú predmetmi udalostí, ktoré často určujú celé osudy ľudí, a preto sú nesmierne dôležité.
Pre nás však, myslím si, že sme na tom rovnako všetci, sú predsa najdôležitejšie samotné diela: druhá časť tejto výstavy ? prispôsobená tomuto priestoru ? prezentuje umelecké diela menších rozmerov vytvorené v duchu MADI. Napriek tomu, že aj doteraz sme veľa počuli o hravosti MADI, musíme o nej opäť hovoriť: v MADI sa hravosť objavuje v dvoch významných polohách. Objekt a maľba MADI sa hrá jednak s farbami, ktorých bezprostredný vplyv je obrovský, avšak nie bezpodmienečne určujúci. Ale objekt alebo maľba MADI sa hrá aj s priestorom ? tu do diania vstupuje pohyb ? a tu už všetko má svoj význam, aj vynechaný, prázdny priestor, aj vyrezávané tvary. A z toho vyplýva, že ide aj o hru svetla a tieňa (a v tomto bode sa stretáva hravosť s priestorom a farbou), aj o hru prespektívy. Vďaka tejto hravosti sa zdá, že sa objekty menia, a niekedy sa skutočne menia, ako v prípade zavesených objektov, a tým sa javia ako živé. Fakt, že maľba alebo objekt sa hrá s nami, a nielen iba my s nimi, pôsobí na nás organicky a vyvoláva v nás pocity, že to žije, že niečo lezie po stene, po podlahe alebo niečo lieta vo vzduchu. A popritom v drvivej väčšine diel je prítomný aj protipól tejto hravosti, ktorý sa vzťahuje vyslovene na umenie a je úplne racionálny: a to je úsilie o rovnováhu, o harmóniu, ktoré nedovolí, aby spontánnosť a hravosť boli v prevahe. Som presvedčená o tom, že v dielach MADI zohráva najdôležitejšiu úlohu práve táto rovnováha a umiernenosť (ktorá však nikdy nemá základ v symetrii): pestré, čisté farby upútavajú pozornosť, ale rozhodujúca je kompozícia, rytmus a harmónia. Nájsť túto harmóniu sálajúcu radosť, nie je jednoduchá úloha.
K tomu prajem aj naďalej veľa úspechov umelcom tvoriacim v duchu MADI.
(MADI art periodical No4)